Krasňanská kúria nesklamala

Krasňanská kúria (2)Cez víkend pokračoval Malokarpatský pohár v horskom behu – 2. kolo. Tento krát sa miesto štartu presunulo z Pezinskej Baby do bratislavskej Rače. Centrum pretekov bolo umiestnené pri futbalovom ihrisku na Peknej ceste. Po piatkovej búrke, ktorá sa prehnala Bratislavským krajom som očakával na trati blatisté úseky. Táto trať bude pre mňa novinkou, na Krasňanskej kúrii som po prvý krát.

Pred pretekom

Parkovanie a registrácia prebehla veľmi rýchlo, čomu dávam veľké plus. Snažil som sa pred štartom odfotiť niekoľko záberov do archívu z atmosféry, ktorá panovala pred pretekom. Pretekári sa schádzali vo veľkom počte, čo bolo vidieť aj pri prezentačnom stole, pred ktorým bola stále rada a stan sa vyprázdnil až tesne pres štartom preteku.

Štart

Od centra pretekov sme sa presunuli asi 300 metrov vyššie na okraj vinohradov, kde  nás hromadne odštartovali. Pred samotným štartom ma z pretekárskej pohody vyviedol klubový kolega Juraj, ktorý sa nečakane objavil na štarte. Nevedel som o tom, preto ma to mierne vyhodilo z koncentrácie.

Prvý trojkilometrový úsek je do kopca. Vedel som, že to nesmiem prepáliť. No to sa ľahko hovorí, keď mi Juraj fuňal za chrbtom. Prebiehame okolo rybníčka a ja som sa obzeral aký mám náskok pred Jurajom. Nevidel som ho. Trasa je nádherná. Snažím sa sledovať okolie, lebo v týchto končinách som ešte nebehal.

Krásne „single“, lozenie cez skaly a rôzne iné krásy lesa si stíham pozerať popri náročnom behu v stúpaní. Pri jednom z mnohých krátkych zbehov som si stihol na malú chvíľu užiť bahenný zábal na pravej nohe. Výborné, vrelo odporúčam. Prebehol som asfaltovú cestu vedúcu na Biely kríž. Túto časť trase už poznám a viem čo ma čaká.

Prebieham pekným „singlíkom“ , ktorý je nad potokom Vydrica. Občas ma niekto predbehne, ale ja sa snažím držať si svoje tempo. Tento úsek je skôr v klesaní, preto sa beží rýchlejšie. Pred Spariskami vybiehame, vlastne všetci vybiehajú a ja kráčam celkom ostrým, krátkym stúpaním. Netrvá to dlho a opäť bežím. Po kratučkom zbehu ma čakal opäť výšlap na vrchol strmého stúpania.

„Päťbojárskym singlom“ som ešte nikdy nebežal. Vždy som ho prešiel iba na bicykli. Tento krát sa mi zdal o niečo dlhší ako obvykle. No bežalo sa mi po ňom perfektne. Po tejto kráse ma čakal výbeh na Kolibu. Obával som sa ho, lebo stúpanie na Kolibu mám v čerstvej pamäti z behu Baba – Kamzík. Našťastie to nebolo nič strašné a ja som sa ocitol na vrchu hneď pri občerstvovacej stanici.

Zbeh lúkou trocha bolel, ale už som vedel, že sa blížim k cieľu. Krátky beh po červenej značke a potom odbočka na žltú, ktorá vedie na Peknú cestu. Tento úsek som išiel síce niekoľko krát, ale poriadne som si to nepamätal. Tu už moja rýchlosť rapídne klesala. Nohy boleli. Stále som sa však snažil myslieť na môj stanovený cieľ.

Cieľ

Z lesa som vybehol na asfaltovú cestu a už som len čakal, kedy spozorujem  futbalový štadión. V závere ma potiahol Michal Kostka, ktorý sa ma snažil poriadne naštartovať posledných 200 metrov. Výsledný čas som dosiahol 1:40 a je to čas o 2 minúty lepší ako môj stanovený cieľ. Som nad mieru spokojný. Juraj pribehol do cieľa po 4 minútach a to bol môj druhý dnešný skalp.

Ďakujem organizátorom za perfektný pretek, guláš, občerstvenie, trať, skrátka –  vrátim sa opäť o rok. Ďakujem ešte raz.

GPS záznam trasy

Výsledky

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s